Slovo života

Ruský spisovateľ Lev Tolstoj napísal poviedku o starom obuvníkovi, ktorý sa volal Martin. Po smrti manželky a dieťaťa začal zúfať. S plačom sa pýtal svojho zbožného priateľa: „Pre koho mám teraz žiť?“ Priateľ odpovedal: „Pre Boha, Martin, pre Boha.“ „A ako môže niekto žiť pre Boha?“ spýtal sa Martin. „Kristus ti ukáže cestu,“ odpovedal priateľ. „Kúp si Evanjelium a čítaj. Nájdeš v ňom návod ako žiť pre Boha. V ňom je všetko vysvetlené.“

      Martin si ešte v ten istý deň kúpil Evanjelium a začal čítať. Čím viac čítal, tým jasnejšie chápal, čo Boh od neho chce a čo to znamená žiť pre Boha.
      Jedného dňa čítal Ježišove slová o láske k nepriateľom (Lk 6, 27-35). Táto evanjeliová náuka ním otriasla. Zvlášť Ježišov príkaz: „Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty“ (Lk 6, 29). Keď si uvedomil ako málo sa jeho život zhodoval s touto náukou, rozplakal sa a začal prosiť: „Pane, zmiluj sa! Pane, pomôž mi!“
      Nezriedka sami vnímame, že poslušnosť Ježišovým slovám je pre nás príliš ťažká. Zdá sa nám, že je nemožné naplniť jeho náuku. Máme chuť rezignovať, „preskočiť“ tieto náročné slová. Skúsme však – podobne ako Martin z poviedky – obrátiť sa na Spasiteľa: „Pane, zmiluj sa! Pane, pomôž mi!“ Bez neho totiž nič nezmôžeme.