Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpil na vrch modliť sa (Lk 9, 28). Títo traja učeníci majú byť svedkami čohosi, čo im bude aj v najťažších chvíľach pripomínať, koho prijali ako Pána svojho života, a bude im pomáhať zostať mu verní. Práve od ich viery a vernosti bude totiž v mnohom závisieť život rodiacej sa Kristovej Cirkvi od začiatku vystavenej mnohým útokom a ťažkostiam. Veď nasledovať Krista, znamená zaprieť sám seba a vziať každý deň svoj kríž (porov. Lk 9, 23). Ježiš preto nie náhodou krátko potom, asi o osem dní po týchto slovách (Lk 9, 28), chce aj mimoriadnym spôsobom upevniť učeníkov v rozhodnutí nasledovať ho. Nie však pre svoju slávu, veď berie so sebou len troch učeníkov a ide na vysoký vrch do samoty (Mt 17, 1; Mk 9, 2). Ide sa modliť. Vedomý si svojho poslania na zemi upevňuje svoj vzťah k Otcovi v modlitbe. Len z tejto jednoty s Otcom môže svedectvo jeho života čerpať silu najvyššej autority a dôveryhodnosti.

Nechajme sa teda aj my Kristom čo najčastejšie vyviesť do samoty nášho stretnutia s Bohom-Otcom v modlitbe, aby nás jeho prítomnosť čoraz viac premieňala, aby sme čerpali z pohľadu na osláveného Krista silu viery a vytrvalosti a mohli byť aj pre svojich bratov a sestry povzbudením a posiou!.