ThDr. Jozef Machala

ThDr. Jozef Machala je známy našej žijúcej generácii ako prvý, ktorý šiel za hlasom Pánovým. Môžeme predpokladať, že v histórii našej obce boli aj iní kňazi, naši rodáci, ale v dejinách obce nie sú o nich žiadne údaje, alebo len hmlisté.

Začínalo sa druhé desaťročie 20. storočia, keď sa v rodine Machalových narodilo ôsme dieťa otcovi Jánovi a matke Zuzane, rodenej Martonovej, štvrté dieťa. Bol to chlapec. Narodil sa 27.januára 1911. Pokrstili ho  v miestnom kostole a dali mu meno po nebeskom patrónovi Jozefovi. Bolo to druhé manželstvo otca Jána. Po smrti prvej manželky, s ktorou mal štyri deti, oženil sa s mladou, o 27 rokov mladšou dievčinou, s ktorou mali a vychovali ďalšie štyri deti. Rodný dom bol blízko kostola na „hure“ a tak najmladší Jožko hrával sa blízko kostola a „nasiakol“ jeho duchom. Ľudovú školu vychodil v rodisku. Pán učiteľ Vargovčík a pán farár Viliam Miko pobádali bystrosť žiaka a navrhli otcovi, že treba Jožka dať na ďalšie štúdium. Na gazdovstve má kto robiť a bolo by škoda nechať ho len pre manuálne práce. Otec Ján, ktorý mal už siedmy krížik na pleciach, súhlasil. Bolo to rozumné rozhodnutie, lebo mladý Jozef prejavil záujem ísť za hlasom Pánovým a stať sa kňazom. Nastúpil na reálne gymnázium v Košiciach, ktoré zakončil maturitou 8. júna 1933. V tom istom roku bol prijatý do kňazského košického seminára a iba jeden školský rok tam študoval teológiu. Pán biskup Čársky poslal ho ako nadaného poslucháča teológie  na ďalšie štúdia do rakúskeho Innsbrucku. Úspešne ho tam aj ukončil a 17. júla 1938 bol vysvätený za kňaza  salzburským pomocným biskupom Františkom Filzerom.

Primície boli veľkolepé. Konali sa v dome jeho brata Vincenta na „radku“ číslo domu 3. Zúčastnila sa na nich takmer celá obec. A to nielen na slávnosti, ale hlavne na príprave tejto slávnosti -  pečenie, varenie, výzdoba chrámu a domu. Nechýbala ani slávobrána. Veď to boli prvé primície. Na prípadné predchádzajúce si nikto nepamätal.

Po slávnosti čakala novokňaza už očakávaná pastoračná práca. Prvým jeho kaplánskym miestom bol blízky Sv. Jur (terajšie Hubošovce). Pôsobenie veľmi krátke – necelé tri mesiace. Nasledovali kaplánske miesta, Bardejov, Široké, znova Bardejov, Michalovce, Veľký Šariš a Prešov.

Nasledujúceho roku po vysviacke absolvoval postgraduálne štúdium a 21. júna 1940 obhájil na Univerzite v Bratislave, teologickej fakulte, svoju dizertačnú prácu a získal doktorát teológie (ThDr). Po tomto vykonal vojenskú prezenčnú službu, ktorá trvala „až“ jeden mesiac.

Ako farár začal pôsobiť  od 1.10. 1944  vo farnosti Soľ. Mladý farár pustil sa s vervou do práce a jeho pôsobenie bolo veľkým prínosom pre tamojších veriacich. V susednej farnosti pôsobil gréckokatolícky kňaz Jozef Želinský. Medzi týmito kňazmi vzniklo úprimné priateľstvo a vzájomne si pomáhali v pastoračnej práci. Keď v roku 1950 komunistickou mocou bola zakázaná  gréckokatolícka cirkev a o. Želinský nepodľahol lákavým ponúkam podpísať pravoslávie, štátna moc podozrievala o. Machalu, že má určitý podiel na vernosti o. Želinského k Rímu. Aj preto 1. marca 1951 bol preložený do Kobýl za správcu tejto farnosti. Tu blahodarne pôsobil 18 rokov. V roku 1961 excurrendo spravoval farnosť Richvald, keďže táto farnosť vtedy nebola obsadená. V polovici roku 1969 prevzal pastoráciu farnosti Trebišov ako administrátor. Jeho príchodom farnosť ožila a „omladla“. Venoval sa mládeži a jeho dvaja žiaci, kňazi,  pôsobili v našej farnosti  Sú to vdp. Juraj Takáč a Jozef Mihalko. Tu pôsobil až do  roku 1990.  Príchodom „novej jari“ v Cirkvi a obsadením biskupstva biskupom Mons. Alojzom Tkáčom, nastala výmena starších kňazov mladšími. Bola mu ponúknutá menšia farnosť Nižný Žipov, ale ako 79 ročný necítil sa vhodný na ďalšiu pastoráciu a rozhodol sa dňom 1.7.1990 odísť na zaslúžený odpočinok. Chcel v ústraní a tichu modlitbou a liturgiou pomáhať svojím nasledovníkom v „prvej línii“.

Popri svojej pastoračnej práci bol činný na Diecéznom cirkevnom súde. Od roku 1941 ako defensor vinculi (obhajca zväzku) pre manželské záležitosti a v roku 1958 bol menovaný za člena diecézneho tribunálu na desať rokov. Úzko spolupracoval s ThDr Antonom Harčarom, dlhodobým súdnym vikárom tribunálu a rodákom z Jarovníc.

Rodnú dedinu navštevoval častejšie. Mal tu svojho brata Vincenta a sestru Helenu, synovcov a netere s ich rodinami. Preto vždy sa našiel dôvod na návštevu. Nikdy nezabudol navštíviť Boží chrám, kde bol pokrstený aby sa poklonil svojmu Pánovi v Bohostánku. V rokoch 1939 až 1940 farárom našej farnosti bol vdp. Štefan Sninčák.  S o. Jozefom boli vrstovníci, kňazi mladej slovenskej inteligencie, národovci. Často sa navštevovali  a vymieňali si skúsenosti z pastorácie, kde nastupovala snaha aspoň z časti priblížiť veriacemu ľudu liturgické obrady v reči ľudu. Možno to nazvať predkoncilovým duchom. Jeho kázeň na primičnej slávnosti jeho bratanca vdp. Jozefa Martona  18.6.1944 naznačovala tento duch a odhodlanie byť pastiermi svojho ľudu podľa príkladu prvého Pastiera.

 Na návštevu  vdp. Machalu sa najviac tešili miništranti. Pred Koncilom (II.VK) koncelebracia v rímskom obrade nebola známa. Každý kňaz slúžil sv. omšu sám na oltári. Bolo treba mu miništrovať. Chlapci sa predbiehali v miništrovaní, lebo duchovný otec platil „veľkými“ peniazmi – po korune. Aj tu bola finančná motivácia.

Celých 52 rokov v službe oltára ! V roku 1988 oslávil svoje zlaté kňazské jubileum. Ďakovnú sv. omšu slúžil aj v našom kostole. Kostol bol plný. Pamätáme sa ako so slzami v očiach ďakoval svojmu Majstrovi za milosť byť verným božím služobníkom, spravovať zverený boží ľud a ukazovať mu cestu k spáse.

Pán ho nenechal dlho v dôchodku. Po 18 mesiacoch  ho dňa 3.12.1991 povolal k sebe. Bolo to nečakané. Vyzeral aj v osemdesiatke plný životnej energie. Azda ešte chcel pomáhať, radiť a prinášať obety. Boh rozhodol inak. Zomrel v Trebišove, v meste svojho posledného pôsobiska. Veríme, že mu dal odmenu za vernú službu oltára.

Mal vždy túžbu byť pochovaný v rodnej zemi. Stalo sa. Po pohrebných obradoch v Trebišove a u nás bol pochovaný na našom cintoríne 9.12.1991 za účasti mnohých kňazov, svojich spolubratov, a množstva veriacich, priateľov a známych. Pochovával ho diecézny biskup J. E. Alojz Tkáč..

Nech odpočíva v pokoji !