vdp. Štefan Sninčák

 Medzi takéto osobnosti patril aj náš bývalý farár, kňaz, vdp. Štefan Sninčák, ktorý polovicu svojho života prežil USA, v štáte Florida a tam aj zomrel 4.10.2005 v 95. roku svojho života.

 Za správcu našej farnosti ho ustanovil ndp. biskup Jozef Čársky, košický biskup. Otec Štefan, mladý kňaz, ešte ani nie 29 ročný, (do 29 rokov mu chýbal 1 mesiac), v „kaplánskom“ veku, nastupuje do farnosti 1. novembra 1939. V tomto čase nebolo zvykom, aby takí mladí kňazi boli farármi. Pri jeho menovaní o. biskup iste prihliadal na jeho schopnosť a elán, ktorý preukázal na doterajších kaplánskych miestach a tiež na to, že ako najstarší zo siedmich súrodencov, žijúcich na Slovensku, musel sa po smrti svojho otca aj hmotne starať o svoju matku a štyri sestry. Tie bývali s ním na fare.

Mladosť, chuť do práce a silná viera v Božiu Prozreteľnosť boli charakteristickým rysom jeho činnosti. Jeho heslo – Dominus providebit – Pán sa postará - , vyjadrovalo jeho úplnú odovzdanosť do Božej vôle a vieru v Jeho pomoc.

Rok pred jeho príchodom bola farnosť bez farára. Jeho predchodca vdp. Alexander Kovács odišiel do dôchodku v r. 1938. Našu farnosť spravoval „excurendo“ sabinovský pán farár. Celá obec oživla pri príchode o. Štefana. Vítala mladého kňaza, subtilnej postavy, ale veľmi pozorného a zaujímajúceho sa o všetko dianie v obci a farnosti. Jeho „aklimatizácia“ bola blesková. Bez otáľania pustil sa do práce.

Hierarchia hodnôt jeho činnosti bola:

1/ starosť o Boží kult  - dôstojnosť bohoslužieb, ich pravidelnosť, prístupnosť, neformálnosť a častá návšteva.

2/ starosť o Boží ľud  -  vnútorná duchovná obnova, vysluhovanie sviatostí a časté pristupovanie k nim, spoločenstvá veriacich.

3/ starosť o mládež  -  bližší kontakt s mládežou, vyučovanie náboženstva prístupnou formou, športové aktivity, záujmové krúžky.

4/ starosť o cirkevný majetok  -  kostol, fara, škola.

5/ bližší kontakt s obecnou vrchnosťou  -  pomoc, rada, súčinnosť.

6/ iné aktivity  -  náboženské a verejnoprospešné.

Podľa týchto bodov môže sa hodnotiť jeho desaťročná činnosť v našej farnosti.

Každodenné sv. omše boli jeho pravidlom. V nedeľu hneď od nástupu slúžil dve sv. omše, čo doteraz nebolo. Už v tomto období objavovala sa v Cirkvi iniciatíva priblížiť bohoslužby (aspoň niektoré) ľudu v jeho reči. O. Štefan bol v popredí tejto snahy a medzi prvými zaviedol recitovanú prvú sv. omšu v nedeľu, tzv. malú  o 8,oo hod. v slovenskom jazyku. Išlo o recitovanie odpovedí a modlitieb ľudu. Kňaz stále slúžil sv. omšu a vysluhoval sviatosti v latinskom jazyku. Do recitovania zapojil v prvom rade žiakov a mládež. Bolo to veľmi účinné.

Snažil sa u veriacich vzbudiť živú vieru a obrodiť ducha – vedomie, aby veriaci prežívali svoju vieru vo vnútri svojho srdca. Organizuje účasť na duchovných cvičeniach (spravidla v Bard. Kúpeľoch) pre mužov, ženy i mládež. V júni r. 1944 povoláva do farnosti otcov jezuitov  a v dňoch 3. –12. 6. sa konajú sv. misie – duchovná obnova celej farnosti. Mnohí súčasníci týchto misií si s láskou na ne spomínajú. Podporuje a rozširuje odber katolíckych časopisov (ako Katolícke noviny, Hlasy z domova a misií, Posol B. Srdca, Sv. Rodina, Kráľovná mája, Mládež a misie)  a rôznej náboženskej literatúry. Podporuje nábor do Spolku Sv. Vojtecha, ktorý v r. 1946 mal už 53 členov. Navštevuje rodiny a hlavne chorých, pre ktorých v roku 1946 zakladá spolok Apoštolát chorých. Veľmi horlí za pobožnosť prvých piatkov k úcte B. Srdca a v r. 1942 zakladá Spolok B. Srdca. Ako misijný riaditeľ diecézy, poverený touto činnosť o. biskupom, povzbudzuje veriacich k pomoci svetovým misiám modlitbou a finančnou podporou.

Starosť o mládež stála v popredí jeho práce. Hneď v prvé dni organizuje miništrantov a zakladá pre nich spolok „Legio angelica“. Všetci chlapci boli podelení do skupín a každá skupina mala určený čas miništrovania. Už na Vianoce  1939 nacvičil so žiakmi beltehemskú hru a prví „betlehemci“ Ján Dziak, Emil Zborovjan, Jozef Dziak, Ján Žgravčák a Jozef Mryglot chodili po domoch „koledovať“. Betlehemci (vždy iní) chodili koledovať každý rok. Bolo to pekné a poučné. Veľmi dbal na to, aby mládež žila čestne a mravne. Večerné a nočné „aktivity“ mládeže do osemnástich rokov veľmi potieral. Jeho práca s mládežou bola ovplyvnená vznikom Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945. Ako duchovný vodca v organizácii HM organizoval rôzne výlety, posielal žiakov na sústredenia mládeže a pomáhal mladým uplatniť sa vo verejnom živote. Jeho túžbou bolo vychovať z farnosti aspoň jedného kňaza a rehoľníka, či rehoľníčku. V roku 1942 posiela do Nitry dvoch žiakov k misionárom – verbistom, v r. 1946 štyroch žiakov k misionárom redemptoristom a dvoch ku školským bratom. Za jeho pôsobenia dve mladé ženy vstúpili do rehole. Vojnové roky a obdobie neslobody spôsobili, že kňazstvo dosiahol iba jeden  jeho „odchovanec“ po mnohých ťažkostiach.

Povinnosťou každého farára je starostlivosť o zverený cirkevný majetok, o jeho údržbu a zveľaďovanie. Robil to so starostlivosťou dobrého hospodára. Z  väčších jeho akcií treba spomenúť elektrifikáciu kostola v r. 1947 a zhotovenie zábradlia v kostole oddeľujúceho svätyňu od lode kostola. Zábradlie bolo zhotovené z levíckeho onyxu v r. 1949. V roku 1945 bola urobená prestavba orgána.

Pri všetkých aktivitách obce spolupracoval s príslušnými orgánmi obce i po vojnových udalostiach.

Pri príchode nenašiel ucelenú farskú kroniku, preto ju zakladá. V úvode v krátkosti zaznamenal dostupnú históriu obce a farnosti a potom zaznamenáva presne všetky dôležité udalosti farnosti a obce. Jeho kronika bola zdrojom aj pre napísanie tohto článku. Škoda, že po jeho odchode sa kronika neviedla a za 47 rokov neboli zaznamenané žiadne udalosti zo života farnosti. Kronika bola obnovená v r. 1996 a „vacatné“ roky sú doplnené z rôznych zdrojov.

V roku 1942 na sviatok sv. Michala bol inštalovaný za farára našej farnosti Do tejto doby bol iba správcom farnosti.

Rok 1950 bol pre neho v jeho činnosti prelomový. Udalosti apríla 1950 na neho tak zapôsobili, že sa rozhodol opustiť svoju doterajšiu vlasť a postupne cez Západné Nemecko  a východné štáty USA usadil sa na Floride v meste Sarasota. Aj on prežil svoju odyseu života. Cítil sa američanom, lebo sa narodil  v USA v meste Philadelphii 6.12.1910 a na Slovensko prišiel s rodičmi už ako žiak.

Stále chorľavý, ale prísny v životospráve, neustále agilný, dožil sa vysokého veku v dobrej duševnej pohode.

V roku1989 som ho navštívil v Sarasote. Asi 10 dni sme prežili v priateľskej atmosfére. Veľmi milo si spomínal na roky strávené v našej farnosti a živo sa zaujímal o život obce a farnosti . Tešil sa z toho, že Pán hojne povoláva pracovníkov do svojej vinice z našej farnosti a modlil sa za svojich bývalých farníkov. Azda aj jeho modlitby a práca vo vinici Pánovej sú podielom na vzraste povolaní a náboženského života farnosti a obce.

Veď jeden seje, iný polieva, ale vzrast dáva Boh !
V utorok 4.10.2005 o 4,00 hodine miestneho času odovzdal svoju dušu Stvoriteľovi. Ukončil tak svoju pozemskú púť, ktorá bola ťažká, tŕnistá, ale krásna a záslužná.

Nech jeho Majster, Veľkňaz, udelí mu víťazný veniec večnej slávy.