Som gréckokatolícky kňaz . Patrím do prešovskej archieparchie a som poverený vladykom Jánom Babjakom pomocnou duchovnou službou v gréckokatolíckej farnosti Sabinov. Šarišské Michaľany sú filiálkou tejto farnosti. Keďže bývam v Šarišských Michaľanoch, podstatnú časť svojej služby vykonávam tu. Slúžim denne sv. liturgie v kaplnke Povýšenia sv. Kríža a podľa možnosti pomáham pri publikovaní udalosti v živote nášho spoločenstva . Preto som aj založil túto stránku.

História gréckokatolíckej cirkvi

v Šarišských Michaľanoch.

Siaha iba do nedávnej minulosti. Podstatná časť obyvateľstvo obce bola katolíckeho vierovyznania západného obradu – rímskokatolíci. Ojedinelo  boli príslušníci iných vierovyznaní ako židia, evanjelici a bez vyznania. Boli aj gréckokatolíci, ale realizovali sa v rímskokatolíckom obrade, keďže žili v obradovo miešanom manželstve (rodina Fedorova, Lepákova, a iné), alebo preto, že gréckokatolícka farnosť nebola zriadená a za totality (roky 1950-1968) bola postavená mimo zákon. (rodiny prisťahované z Blažova v 50-tich rokoch:  Piatakova, Birošova, Planá, Haladejova a Uhľárova). Začiatok gréckokatolíckej cirkvi v obci možno považovať rok 1990, keď  24. februára 1990 bola prvá primičná sv. liturgia, ktorú slúžil ja, tajne vysvätený gréckokatolícky kňaz, rodák obce. Tieto primície boli  46 rokov po posledných primíciách v obci.

V tom čase bol správcom rímskokatolíckej farnosti vdp. Juraj Takáč. S jeho povolením som začal slúžiť  sv. liturgie v kostole každý utorok od mája  do konca augusta 1990.  Veriaci obidvoch obradov boli očarení krásou sv. liturgií, čoho dôkazom bola hojná účasť na nich. Nový správca  vdp. Jozef Mihalko, ktorý nastúpil  do farnosti začiatkom septembra, slúženie týchto sv. liturgií nepovolil.

Obec cirkevne v rámci východného obradu  patrí pod jurisdikciu gréckokatolíckej farnosti Sabinov. V tom čase správcom farnosti bol vdp. Mudr. Jozef Sukovský CSsR. Spolu sme  začali uvažovať o zriadení filiálneho spoločenstva. Spoločenstvo potrebuje bohoslužobný chrám. Dobrým objektom bola baroková kaplnka  sv. Kríža, ktorá je súčasťou renesančného kaštieľa. Kaplnka bola v tomto čase pripravovaná ako obradová miestnosť pre spoločenské úkony (ako sobáše, jubileá, privítanie novorodencov atd.) dovtedajšími orgánmi okresu Prešov a obce. Keďže v druhej polovici roka 1990 i o. Sukovský i ja, sme  boli určení na nové pastoračné miesta, zriadenie filiálneho spoločenstva sa predlžilo. 

Vďaka snahe ThDr. Vojtecha Boháča, vtedajšieho správcu farnosti Sabinov a ústretovosti Obecného  i Okresného úradu v Prešove  bola kaplnka v roku 1993 daná do užívania gréckokatolíckej cirkvi.
Kaplnku  okolo roku 1736 dal pristaviť ku kaštieľu gróf Tomáš Szirmay v barokovom slohu. Zachovali sa v nej pozoruhodné nástenné maľby. Najzaujímavejšia spomedzi nich je freska ukrižovanej ženy od neznámeho autora. Podobný motív je údajne známy len z Francúzska. Sú dve stropné maľby. Maľba nad oltárom predstavuje Nanebovstúpenie Pána. Maliar tam asi namaľoval seba a tak je 13 apoštolov. Druhá maľba znázorňuje Ľudovíta, kráľa Francúzska, ktorý vo sne má videnie ako mu anjel ukazuje obraz Panny Márie v Marianke, ktorej bol veľkým ctiteľom.

Po úprave interiéru (pôvodne bola upravená ako sobášna sieň)  sa dňa 12.decembra 1993 konala posviacka  kaplnky. Posvätil ju vtedajší prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka. Od tejto doby sa v kaplnke konali pravidelné bohoslužby vo východnom obrade. Tým bola zriadená filiálka a pričlenená podľa územia k farnosti Sabinov.
       Gejza Pulzský (terajšie jeho meno je Frank Wilson), syn posledného majiteľa kaštieľa, ktorý žije v USA, pri svojich návštevách v rodnej obci vyjadril radosť, že kaplnka slúži jej pôvodnému účelu - bohoslužbe.

Bohoslužby navštevovali veriaci obidvoch obradov. Bolo treba s nimi nacvičiť modlitby a spevy obradu v slovenskom jazyku. Veľkú zásluhu má  na tom o. Vojtech Boháč, ktorý pôsobil ako správca farnosti Sabinov v rokoch 1991-1999. Svojou trpezlivou a neúnavnou prácou dosiahol, že v pomerne krátkom čase bohoslužby mali potrebnú úroveň. Dobre do toho zapadol aj p. Demeter Krenický, ktorý sa ujal funkcie kantora i kostolníka.

Po o. Boháčovi nastúpil za správcu farnosti Sabinov ThDr. Peter Šturák.  Veriaci spolu s ním dali vyhotoviť nový oltár, žertveník, veľký kríž, ikony atď., aby priestor kaplnky bol miestom pre dôstojné liturgické slávenia.
Po o. Šturákovi bol farrárom a okresným protopresbyterom (dekanom) ThLic. Jaroslav Matoľák. Toho času je farárom a protopresbyterom  o. Mgr. Slavomír Palfi.